Detay Foto: Soudanè yo debake apre yo fin travèse Nil la sou yon feri apre yo fin travèse fwontyè a soti Soudan, Abou Simbel, peyi Lejip, 20 me 2023. (Foto EPA)
Lavi pa menm jan an nan Soudan depi avril 2023. Fòs ame Soudanè yo ak fòs sipò rapid yo ap lakòz gwo destriksyon pandan y ap kontinye goumen.
Konfli a vin pi grav epi li gaye nan nouvo eta, sa ki lakòz pi plis deplasman ak refijye k ap kouri kite peyi a. Nan mwa janvye 2024, 24 milyon moun te bezwen manje anpil, 6 milyon te deplase anndan peyi a, 1.5 milyon te vin refijye, epi 13,000 moun te pèdi lavi yo.
Malgre chif yo ki tèlman grav, li ka difisil pou konprann tout dega ki fèt nan Soudan. Sepandan, koute eksperyans pèsonèl yon dam pèmèt yon pi bon konpreyansyon sou trajedi sa a epi li ofri yon gid pou priye pou nasyon an.
Lydia, yon manman senk timoun, te viv nan Soudan anvan kriz la. Lè lagè a te eklate, sitwayen yo te gaye toupatou avèk panik. Lydia te pèdi kontak ak mari l epi li te kouri ak pitit li yo nan direksyon peyi Lejip. Pandan vwayaj yo a, li te fè yon aksidan pandan l t ap travèse fwontyè a, epi janm li te blese grav. Li pa t gen aksè a swen sante epi li te bezwen kontinye mache pou l rive nan Kayo. Li te pase plizyè jou san l pa netwaye blesi a, epi li te vin enfekte.
Apre yon vwayaj difisil, Lidi ak pitit li yo te rive Kayo san danje, men malerezman, yo pa t jwenn yon kote pou yo rete. Yo te sèlman gen rad sou do yo epi yo pa t gen anpil manje, men Bondye te bay sa nan bon moman li. Atravè yon zanmi, yo te antre an kontak ak LIA-Ejip, epi nan sant LIA a, yo te jwenn espwa. Yo te satisfè tout bezwen imedya yo, tankou swen medikal, edikasyon, pakè manje, matla, ak plis ankò.
Lidi te fè lwanj Bondye pou sa li te fè nan lavi li: “Se pou Senyè a beni ministè Lavi An Abondans lan pou sipò yo ki te vini nan moman mwen te bezwen l lan.”

Souvan yo neglije kriz Soudan an akòz lòt konfli enpòtan k ap dewoule atravè lemond. Se pou Lidi sèvi kòm yon rapèl pou nou priye pou plizyè milyon moun ki gen eksperyans nou pa janm rakonte k ap fè fas ak konsekans lagè Soudan an.




Pandan l t ap grandi, Pascal te santi l tankou yon echèk lekòl e souvan fanmi li pa t gen mwayen pou peye lekòl, se konsa li te abandone edikasyon li ak fanmi li nèt pou l te rantre nan yon gwoup timoun nan lari. Pandan plizyè ane, li te mande lajan ak manje nan men lòt moun. Lè yo pa t ba li anpil, li te vòlè yo. Li te itilize sa l te vòlè a pou achte dwòg ak alkòl, manje nan restoran, epi jwe aza, sa ki te fè l vin pi mal ak moun ki bò kote l yo.





Legliz lokal li a, ki gen ladan l yon gwoup jèn, te wè bezwen fanmi an epi yo te lanse yon pwojè konstriksyon. Kounye a, Virginie se fyè dèske li gen yon kay solid ki pwoteje l kont move tan. Li di kado sa a ba li anvi pwoklame bon nouvèl Jezi a plis epi ede lòt moun chak fwa li kapab. “Mwen remèsye LIA pou pwojè sa a, epi mwen vrèman remèsye Bondye pou tout bagay.”







